Senzorické vnemy a dizajn digitálnych produktov

V rokoch 2014 a 2019 boli na Slovensku po prvýkrát prijaté zákony, ktoré upravovali prístupnosť webových sídiel patriacich inštitúciám verejnej správy. Ak je web prístupný znamená to, že je uspôsobený tak, aby zabezpečoval každému človeku právo na informácie— v tomto prípade digitálne informácie.

Stačí aby iba verejná správa mala prístupné weby?

Nestačí. Dôvodom je množstvo potrebných informácií práve mimo verejnej správy. Tieto inštitúcie sa snažia v oblasti prístupnosti predsa len niečo robiť. Neprístupné sú často najmä informácie na weboch mimo nej — mysliac tým situácie, kedy sa k nim človek nedostane vôbec alebo sú pre neho priamo nebezpečné (čo z toho je horšie, posúďte sami). Všetka česť výnimkám.

Photo by Tianyi Ma on Unsplash

Existujú ľudia so znevýhodneniami, ktoré im zážitok z webu robia menej príjemným. V tomto príspevku sa chcem venovať najmä situáciám, ktoré sú spojené so senzorickými vnemami. Epilepsie a poruchy autistického spektra si kladú na web podobné nároky —kvôli ich prelínajúcim sa znakom. Obe pramenia z rôznych dysfunkcií mozgu a existuje aj nie úplne zanedbateľná incidencia oboch súčasne (ak vieš googliť, použi tak aj PubMed a Sci-Hub).

Človek s poruchami tohto typu si nevyveští z gule kedy a kde sa objaví niečo, čo mu spôsobí problém (o deťoch nehovoriac). Môže to byť prezentácia kolegu, ktorý si vyhodil z kopýtka a urobil väčšie audio-vizuálne rošambo ako zvyčajne (so všetkou úctou k tvorcovi a jeho dielu), nejaký pozliepaný bizár z Peppa Pig na YT, hocičo na displayi… alebo jazda bratislavským obchvatom popri sklenenej protihlukovej zábrane, keď svieti slnko. V duchu tlieskam za zážitky, pre niekoho však veľmi nepríjemné alebo rovno nebezpečné. No nie je to iba o extrémnych prípadoch.

Ak si často zakrývate oči pri rôznych vizuálne nepríjemných vnemoch (ja tiež! ble), neznamená to, že máte epilepsiu, poruchu autistického spektra alebo niečo iné, čo nikto nechce mať, ale nasledujúce riadky vás možno potešia.

Pravidlá prístupnosti

Existuje komunita The World Wide Web Consortium (W3C), ktorá vyvíja štandardy pre web — pravidlá prístupnosti pod skratkou WCAG (Web Content Accessibility Guidelines). Je to nikdy nekončiaci a veľmi dôležitý dokument. Obsahuje zásady tvorby webu pre ľudí so zdravotným znevýhodnením, poruchami učenia a pod. Pod slovo web môžeme v tomto prípade zahrnúť aj aplikácie a všetko, čo sa objavuje na displeji. W3C myslelo aj na ochorenia súvisiace s fotostimuláciou resp. fotosenzitivitou, no i inými nepríjemnými situáciami.

Pozrime sa teda, ako by to na displejoch malo po správnosti vyzerať — pokúsim sa na tomto mieste preložiť WCAG do ľudskejšej podoby. Pokúsim, netvrdím, že to tak skutočne bude. Prečo to robím? Ak chcete totiž čítať WCAG, musíte sa preklikávať cez spleť odkazov, v ktorej sa ľahko stratíte — a prečo by to niekto chcel robiť? Aby ste nemuseli vy, …urobím to ja. Úprimne si myslím, že dodržiavanie WCAG je v súvislosti so senzorickými vnemami ľudí dôležité. Je dôležité, aby sa ktokoľvek, kto to potrebuje mohol spoľahnúť, že prístup k informáciám bude bezpečný.

Slovenský preklad WCAG spravili múdre hlavy zo slovensko.digital. WCAG nie je len tak nejaký ajtíčkarský tlach, ale pre subjekty verejného sektora právne záväzný a pre dizajnérov a vývojárov veľmi užitočný dokument.

WCAG má vo všeobecnosti 3 úrovne — A, AA a AAA. Tretia úroveň je najnáročnejšia na dodržanie z pohľadu vizuálu, interakcie a často hlavne na implementáciu. Táto úroveň zabezpečí, že web bude prístupný takmer každému a v prípade senzorických vnemov najmä bezpečný. Keďže web nevonia a nechutí, nechytáme sa ho a nehýbe nám s telom, ide najmä o vizuálne vnemy (o pravidlách okolo sluchových vnemov možno niekedy nabudúce, ak vôbec existujú — to netuším). Prístupnosť okolo vizuálnych vnemov rieši pravidlo č. 2.3 WCAG. Jeho zámerom je zabezpečiť obsah, ktorý neprovokuje reakcie ľudí citlivých na senzorické vnemy. Takýto obsah im spôsobuje menšie či väčšie problémy (senzorické preťaženie, epileptický záchvat alebo iné fyzické reakcie).

Ide najmä o preblikávanie obsahu v niektorých frekvenciách, viackrát za sebou, vo veľkej miere sa jedná o sýto červenú farbu. V angličtine sú odlíšené termíny “blinking” a “flashing” — kde “blinking” je preblikávanie obsahu s frekvenciou vyššou ako trikrát za sekundu, “flashing” je s frekvenciou menšou ako trikrát za sekundu a slovensko.digital ho nazvalo zábleskom. Tieto termíny sa niekedy zamieňajú a má sa za to, že blikanie iba rozptýli pozornosť, pričom záblesk môže reálne spôsobiť problém—v prípade epilepsie skôr, ako si to človek uvedomí a stihne predísť záchvatu (hoci — nemusí to byť hneď desivný obraz trasúceho sa človeka na zemi, ale asi zrovna príjemné to úplne nebude nikdy, ani pri menej dramatických manifestáciách, no ale naspäť k téme..). Súčasné kritérium je o niečo menej reštriktívne ako to, ktoré platilo v rokoch 1999–2017. Dnes sa hovorí o zábleskoch, ktoré zaberajú viac ako 25% z 10 stupňov zorného poľa. Ak vás zaujímajú technické detaily, čítajte ďalej… a ak nie, prescrollujte sa na koniec príspevku, kde nájdete tl;dr.

Úroveň A

Jej splnenie znamená, že kompletne celý web neobsahuje žiadne záblesky, ktoré sú častejšie ako trikrát za sekundu alebo je záblesk pod tzv. prahom všeobecného záblesku alebo červeného záblesku.

  • Prah všeobecného a červeného záblesku sú práve tie tri bliknutia za sekundu (či už všeobecné alebo červené) alebo tieto záblesky nesmú pokrývať viac ako 25% z 10 stupňov zorného poľa pri bežnej pozorovacej vzdialenosti, pričom stačí splniť jednu z týchto podmienok.
  • Pod všeobecným zábleskom sa rozumie zmena relatívnej svietivosti o 10 alebo viac percent z maximálnej svietivosti, kde je relatívna svietivosť tmavšieho obrazu menej ako 0.8, zmena svietivosti pritom môže byť ktorýmkoľvek smerom.
  • Relatívna svietivosť nie je taký zložitý pojem, ako sa môže na prvý pohľad zdať, pretože existuje vzťah medzi kontrastným pomerom farieb a relatívnou svietivosťou. Na webe nájdete miliardu kalkulačiek tejto veličiny.
  • Pod červeným zábleskom sa rozumie záblesk akejkoľvek farby a saturovanej čistej červenej, rozumej konkrétne #FF0000, rgb(255,0,0).
  • Pre predstavu: 10 stupňov zorného poľa je 341 x 256 pixelov z 1024 x 768 pri 15–17 palcovej obrazovke z bežnej pozorovacej vzdialenosti.
  • Žiaľ, nevieme ovplyvniť záblesky, ktoré spôsobí samotný displej, vykresľovanie obrazu alebo obsahu. Hm, smola.

Ako to (nie jednoducho) zabezpečiť?

Pravidlom je vyhnúť sa viac ako 3 zábleskom za sekundu, dodržať správnu veľkosť elementu so zábleskom alebo jednoducho použitie nástroja na overenie svietivosti.

Ak nechceme porušiť pravidlá, je to možné zabezpečiť znížením kontrastu blikajúceho elementu; vyvarovaním sa saturovanej blikajúcej červenej (nepoteší nadšencov brutalizmu); vyhýbaním sa zábleskom (aj ak spĺňajú vyššie spomenuté prahy); zabezpečiť vypnutie blikajúceho obsahu skôr, ako vôbec začne; spomalenie blikajúceho elementu; zastavenie záblesku ak je na hranici 3 za sekundu, resp. v tomto prípade zníženie kontrastu alebo dať používateľom možnosť nastaviť si vlastnú intenzitu blikania (opäť skôr, ako začne). Jednoduché povedať, ťažšie zrealizovať.

Úroveň AA

Kedže medzi úrovňou A a AAA (a-a-aaa—ako keď vám lekár pozerá do hrdla) je hranica veľmi úzka, táto úroveň prakticky stráca zmysel.

Úroveň AAA

Jednoduché, ale o to náročnejšie pravidlo — na webe nesmie byť nič, čo bliká viac ako 3-krát za sekundu, bez ohľadu na veľkosť — aj keby išlo iba o jeden pixel. Prečo? Pretože nevieme nič o zväčšení alebo kontraste, ktoré používateľ používa. Simple as that.

Ako to zabezpečiť?

Skrátka neblikať viac ako 3-krát za sekundu (čo mi pripomenulo Vianoce na balkónoch, na ktoré sa žiaľ WCAG nevzťahuje).

Sľúbené tl;dr

Nikdy ničím neblikaje na displayi— ani textom, ani videom, ani pozadím, ani obrázkom. Naozaj nikde, ničím, hocičím, na čo som zabudla. Urobte tak pre všeobecné dobro. Ak predsa len potrebujete za každú cenu blikať, dajte si trochu námahy, preštudujte a dodržte pravidlá vyššie.

Zdroje

  1. World Wide Web Consortium (W3C). (2018, June 5). Web Content Accessibility Guidelines (WCAG) 2.1. World Wide Web Consortium (W3C) Website. https://www.w3.org/TR/WCAG21/
  2. slovensko.digital. (2018, July 13). Slovenský preklad dokumentu WCAG 2.1. Platforma.Slovensko.Digital. https://platforma.slovensko.digital/t/slovensky-preklad-dokumentu-wcag-2-1/5384
  3. Zákony pre ľudí. (2019). 95/2019 Z. z. Zákon o informačných technológiách vo verejnej správe | Aktuálne znenie. https://www.zakonypreludi.sk/zz/2019-95
  4. Úrad vlády Slovenskej republiky. (2014). 55/2014 Z.z. — Výnos Ministerstva financií Slovens. . . — SLOV-LEX. Slov-lex. https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/55/
  5. PubMed, konkétne neuvediem, čítam tam toho milión..

--

--

UX designer at Lighting Beetle*, curious weirdo, obsessed with asking smart people dumb questions, in love and hate with sounds and the visible spectrum.

Get the Medium app

A button that says 'Download on the App Store', and if clicked it will lead you to the iOS App store
A button that says 'Get it on, Google Play', and if clicked it will lead you to the Google Play store
Katarína Bö

UX designer at Lighting Beetle*, curious weirdo, obsessed with asking smart people dumb questions, in love and hate with sounds and the visible spectrum.